Príbeh - základ Ježišovho učenia

Príbeh, podobenstvo, je priam základom Ježišovho učenia. Podobenstvo bolo jeho dôležitou súčasťou. Prečo asi? 1. Príbehy sú pomerne krátke. 2. Dobre sa počúvajú. 3. Veľmi ľahko sa zapamätajú. 4. Nesú v sebe úžasné bohatstvo posolstva. Dokonca sa hovorí, že niekedy majú v sebe toľko informácií ako celá jedna kniha.

Taký príbeh o márnotratnom synovi... Ja zvyknem hovoriť, že je to zhrnutá celá Biblia. Keď ho počúvam, nechám ho vstúpiť do svojho srdca.

Pred niekoľkými rokmi, ešte keď som študoval, čítal som veľmi veľa kníh. Boli to hlavne duchovné knihy, ktoré ma povzbudzovali. Cítil som, že vďaka niektorým z nich aj niekam napredujem. Približne v treťom ročníku som si obľúbil jedného autora. Indický kňaz a spisovateľ Anthony de Mello - napísal niekoľko knižiek. Ale boli to knižky, kde neboli jeho myšlienky. Boli to zbierky príbehov, ktoré zozbieral z rôznych kultúr, tradícií a náboženstiev. Niekedy k nim nedal ani vysvetlenie. Jednoducho to bol len krátky príbeh.

V jednej knižke, volá sa Modlitba žaby, napísal svoj predslov. Nazval ho „varovanie": „Ľudské srdce túži po Pravde, ktorá ho oslobodzuje a robí šťastným. Preto je veľkou záhadou, prečo bezprostredná reakcia človeka na Pravdu je nepriateľská a ustrašená. Duchovní učitelia – ako Budha, Ježiš - našli spôsob, ako prekonať odmietavý postoj svojich poslucháčov, keď vyslovili príbeh. Vedeli, že najpríťažlivejšie slová sú: Bol raz jeden... alebo Za dávnych čias... Odmietať pravdu je bežné. Ale nie je možné poprieť to, čo sa už stalo. Ak budeme počúvať pozorne, príbeh vnikne do nášho srdca a prekoná prekážky brániace vstupu Božieho dobra doň. Ak by ste príbehy v tejto knižke čítali len pre potešenie, nie ej záruka, že sem tam nejaký príbeh neprekĺzne medzi stážami zaháňajúcimi dobyvateľov a potom v nečakanom okamihu ožije. Takže, drahý čitateľ, máš odvahu? Keď ho človek pozorne počúva, nechá ho vniknúť do svojho srdca. Boh rozpráva a chce rozprávať, pretože Boh je Slovo. Ale čo z toho, keď rozpráva a nie je toho, kto by ho počúval? Čo robí Boh? Nič iné, len celými dejinami hľadá spôsob, aby našiel čo najviac poslucháčov. Aj ja, keď by som rozprával a nik by ma nepočúval, rýchlo by som skončil. Boh teda čo robí? Rýchlo posiela svojho Syna. V Jánovom evanjeliu ho nazýva, že je Slovom. Lebo je to to najdôležitejšie, najpevnejšie Slovo, ktoré Boh vyslovil. A Ježiš učil. Nevynašiel príbeh. On ho použil, aby človeka zmenil. Aby zrazu inými očami pozeral na svoj život.

A čo povieme na príbeh o boháčovi a Lazárovi? Tento príbeh je jasný. Ale dovolil by som si pár vecí poznamenať, čo ma oslovilo. Sú tam dve hlavné postavy. Boháč a Lazár. Lazár sa dostal do neba. Prečo? Za to, že bol chudobný? Viete, chudoba sama o sebe nie je záslužný čin. Najhoršie je na tom, že tento príbeh nám o vstupe Lazára do neba, nič nehovorí. Chudoba nie. Niekedy si človek za svoju chudobu môže sám, svojim nezodpovedným prístupom. Ale chudoba môže byť záslužným činom. Keď sa hovorí o Ježišovi: On, hoci bol bohatý, stal sa chudobným. Pre nás. Niekto sa môže niečoho zrieknuť. Ako aj Ježiš hovoril mladíkovi: Chýba ti ešte jedno: „Rozdaj všetko, čo máš. Predaj to a rozdaj chudobným." Mladík sa zarmútil a odišiel. Mýtnik, ktorý sa obrátil, čo urobil? „Polovicu svojho majetku predám a rozdám. A keď som niekoho okradol, štvornásobne vrátim!" Toto je zaslúžená chudoba. O Lazárovi nevieme. Ale zaslúžil si byť pri Bohu. Ale to nie je podstatné. Ťažisko je boháč. Otázka znie: Prečo sa boháč dostal do pekla? Pretože bol bohatý? Bohatstvo nie je zlá vec. Boh nás nestvoril, aby sme boli chudobní, trpeli, hladovali... Hlad, chudoba, to sú naše vynálezy. Čo je najhoršie na hriechu? Nie to, také básnické, že poškvrňuje našu dušu – nie je to hygienická záležitosť. Vôbec tu nejde o poškvrnu našich duší. Ide o to, že ničí, likviduje ju, obracia na smrť. Hriech je nihilizmus, popieranie lásky, duchovna, všetkého existujúceho. To je najhoršie. Keď sme tu v piatok mali prezentáciu v rámci duchovnej obnovy, Alenka, ktorá ju robila, si dala zvlášť záležať, aké sú dosahy hriechu. Kam až hriech zašiel. Videli sme fotky rozvratu rodín. Zničené manželstvá. Videli sme vojny, hlad, deti zomierať, zničenú prírodu. Boháč mal dostatok, no problém bol v tom, že pri jeho dverách bol Lazár a on ho nevnímal. Všimnite si Amosa. Hovoril: „Beda tým, čo bezstarostne žijú na Silone a spávajú na posteliach zo slonoviny. Ale na záver hovorí: ... ale nad skazou Jozefa sa natrápia."

Problémom hriechu je, že prestávam vidieť realitu. Kniha Prísloví hovorí: Bedár, neukazuj mi prázdnu ruku... nezatvrdzuj srdce, ak máš možnosť, pomôž mi...

Ak človek čestnou prácou zarobí, má na to právo. Nech sa teší z toho. Ale ak nevidím nič iné, stávam sa otrokom a začínam svoju cestu upriamovať zlým smerom. Ja som kedysi čítal jednu sci-fi poviedku. Nazývala sa Intergalaktické múzeum civilizácií. Na nejakej vzdialenej galaxii, na nejakej planéte, bola veľká budova, kde bola prehliadka zaniknutých civilizácií. Chodili tam ľudia z celého vesmíru, aby si to pozreli. Bol tam jeden, ktorý ich sprevádzal. Keď prišiel k ľudskej civilizácii, hovorí: „Tak toto je civilizácia na tom najnižšom stupni vývoja. Jedna z najprimitívnejších. Žila a bola postavená na iracionálnych základoch. „Vidíte tento obrovský náhrdelník? Tak ten mal tak obrovskú hodnotu, že by sa za jeho hodnotu dal vybudovať v mnohých krajinách zavlažovací systém. Táto voda by vyriešila mnohé problémy. A viete komu patril? Vlastnila ho jedna manželka magnáta a celý čas bol zatvorený v trezore. Iba dvakrát za život si ho dala na seba."

Nechcem sa tu teraz zaoberať bohatými sveta. Ten príbeh, keď je vypovedaný, má byť vypovedaný pre každého jedného človeka. Je povedaný mne. Je povedaný pre mňa. Ja si musím uvedomiť, kam smerujem? Mám čo ponúknuť? Nie som bohatý. Mám len to, čo potrebujem, i keď aj to je otázne, čo to znamená bohatstvo, čo znamená nadbytok.

V Skutkoch apoštolov, keď tam našli toho slepého a prosil o almužnu, povedal mu Peter: „striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!"

Mám ale niečo cennejšie. Lebo peniaze môžem stratiť behom jednej sekundy. Ale stačí mi niekedy sms poslať do rádia a keď mám šťastie, tak vyhrám peniaze. Ale čas, ten keď stratím, neexistuje spôsob, ako si ho zarobiť naspäť. Ja sa musím pýtať, ako ten čas využijem. Je čas oddychovať, zabávať sa, radovať sa. Ale je čas pomáhať iným. Len aby som venoval trošku pozornosti iným. Ja viem, že pre iných som dosť bohatý.