Muž, ktorý vás zatiahne do problémov

Milé deti, spýtam sa vás – videli ste niekedy rozprávku Soľ nad zlato, ktorá veľmi výstižne hovorí o tom, ako je soľ pre človeka nenahraditeľná. A nie som si istý, či ten krásny príbeh – ešte s Werichom – naše deti videli. No sú to rozprávky... Skúsme hovoriť teraz vedecky. Vieme, že soľ má značku NaCl. Sodík a chlór. O nich by deti už vedeli rozprávať, lebo sa o tom učili na hodinách v škole. Na – sodík, sa v prírode vyskytuje len vo viazanej forme. Vždy s iným prvkom. Samostatne je to niečo ako kov, ktorý sa dá krájať nožom. Ale v prírode sa vyskytuje čisto v zlúčeninách. To znamená, že atóm sodíka priskočí ku každému, koho vidí.

Chlór je zelený plyn. Pre človeka je dokonca nebezpečný a jedovatý. Môže mu veľmi poškodiť zdravie. A keď sa spojí Na + Cl, dostaneme kuchynskú soľ. A to som povedal prvok tak veľmi dôležitý pre život človeka, vyskytujúci sa v hojnej miere všade. A teraz, dovolím si prirovnať tieto dva prvky k láske a pravde. Láska nech je ako sodík. Musíte uznať, že niekedy je prelietavá. Chytí sa tam i tam. Je ochotný priľnúť k rôznym doktrínam. Nie je sama. Na druhej strane pravda. Tiež nebudete veľmi polemizovať, keď poviem, že pravda vie byť veľmi tvrdá. Vie uškodiť. Ako chlór. Keď však spoja, láska s pravdou, dostávame dokonalé spojenie. Spojenie nevyhnutné a potrebné pre život.

Pravá láska. Láska posilnená pravdou. A vypovedaná len s ňou. A čo iné nám spája tieto dve veci ako manželstvo. Zoberme si Petra – nikdy nehovoril – som soľou zeme. Hovoril: som svetlo. Svetlom osvetľujúcim pohanov. Prečo to je tak, ja si myslím, že je to kvôli tomu, že o soli hovoril Ježiš ako o niečom, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme boli zdravými Božími deťmi. Nie tými, čo sa vykrikuje navonok. To navonok je ovocie. To je svetlo. Ale to, čo je vnútri, je soľ. A v manželstve je takou soľou muž i žena. Iste chápete, hlavne vy, muži, že sa nebudem púšťať do charakteru žien. Začnem tým, že sa budem žien pýtať, aký má byť pravý muž. Aký je vo vašich konkrétnych predstavách konkrétny muž. Taký, ktorému zverujete svoj život, alebo akého chcete pre svoju dcéru. Štedrý? Pozorný? Láskavý, schopný zabezpečiť bezpečie rodiny, zabezpečiť rodinu materiálne? Povzbudzujúci vašu krásu, potešujúci vášho ducha? Ten, ktorý vytvára atmosféru pokoja a vás, ako najmilovanejšiu bytosť má na prvom mieste. Otázka však je, či takýto jemný charakter muža je tým úplným celkom, ktorý by ho mal charakterizovať. Či to je tým jediným, čo charakterizuje pravého muža, aký by mal byť. Či to nie je len akýsi jemný tieň skutočnej postavy toho, koho máte vidieť, ktorého vlastnosti máte rozpoznávať vo svojom srdci ako tie, ktoré hľadáte. Nuž, potom, o čom môžete ešte hovoriť? O sile, iniciatíve a horlivosti, odvahe a zmysle pre spravodlivosť. Ako muž, ktorý dokáže ovce zahnať do kúta a bojovať s vlkmi. Zvýšeným hlasom, či ráznosťou slova. Nekompromisnosťou skutkov, či dodržiavaním toho, čo povie a čo je spravodlivé. Muž silný a odvážny.

Obraciam sa na vás, dospelé ženy, lebo zase sa neviem spoľahnúť na to, či naše deti videli, alebo čítali rozprávku o Aslanovi – o krajine Narnia. Keď mala Lucy predstavuje Aslana svojej staršej sestre, tá sa zháči, pretože vidí leva a pýta sa: „Nie je nebezpečný?" A Lucy hovorí: „Nie. Aslan nie je bezpečný. Ale je pevný a je dobrý." Ako viete, v tomto príbehu sa Aslan častokrát prirovnáva k Ježišovi. Ale si nemôžme povedať, že by v Biblických časoch, alebo v histórii nášho kresťanstva boli tichí a mierni muži. Všetci boli ochotní bojovať a zdvihnúť hlas, alebo ruku, aby obhajovali Boží zákon. Dávid, Mojžiš, Ježiš... keď sa nahneval v chráme. Sila a rozhodnosť muža je priestor na to, ako máme vychovávať našich mužov. Aký obraz by sme z nich chceli mať. Aslan nebol nikdy bezpečný. Ale ako Lucy zdôrazňuje, bol veľmi, veľmi dobrý. Aký má byť muž podľa Boha? Skutočne mladý chlapec keď dorastá, je vystavený tomu, že nie je veľmi nutné, aby žil dobre. Všetko okolo mu ponúka spokojný a mierny život. Skoro za nič nemusí bojovať. Skoro všetko mu je dané. Dostáva vízie o tom, že nie je potrebné mať vlastné ciele a hrdosť. Nie je potrebné dohľadávať spravodlivosť a viesť duchovný boj. Buď len spokojný. Rob to, čo ti hovoríme. Hovor iba to, čo počuješ od nás. Takáto podoba mladého človeka ale neformuje. Človek by bol okova. Nechceli by ste takéhoto muža pre svoju dcéru do manželstva. Muž bol od Boha stvorený, aby mal poriadne ostré hrany. A dnešná spoločnosť mu tie hrany len zaobľuje. Nebuď až taký rázny. Nehľadaj svoj duchovný boj. Buď spokojný s tým čo máš. Pracuj na svojich svetských potrebách. Muž, ktorý priľne ku Kristovi, sa stane ešte silnejší. Priľnutie ku Kristovi a Bohu nie je otupenie ľudskej prirodzenosti, ale jej zaostrenie. Zaostrenie na to, čo je dôležité na život človeka a či má bojovať proti skazenosti tohto sveta. Kam sa teda podeli všetci praví muži? Muž, ktorý sa dokáže zahrať so svojim synom futbal, o hodinku skôr odbehnúť z práce, pretože sľúbil svojim dcéram, že s nimi posedí pri čaji, ale pri tom je si vedomý, že zviera meč spravodlivosti, ktorým bojuje svoj duchovný boj s týmto svetom. A s temnými stránkami, ktoré ohrozujú jeho rodinu. Nuž, vyvolajme v našich mladých mužoch zbožnú žiarlivosť. Žiarlivosť, že jedine s Bohom má každý čin pravý úmysel. Nech sú rozčúlení a prejavujú silu a odhodlanie viesť svoj zápas, ak vidia nespravodlivosť a morálne zlyhanie. Nech trvajú na tom, ako čisté majú byť ich partnerky. Ako rozvracia ich pokoj a núti ich kričať, keď vidia neprávosť okolo seba. Nie, nechcite ich mať tých, na ktorých nik neukazuje. Nik ich nevidí. Nech na nich ukazujú prstom – pozor, ten je nebezpečný, keď sa mu vzoprie zlo. Ale je veľmi dobrý a spravodlivý, keď koná dobro.

Nuž, na základe tohto možno už nebudete chcieť pre svoje dcéry niekoho len jemného, uhladeného, láskavého a citlivého chlapca. Ale takého, ktorý bude vedieť zdvihnúť svoje srdce a hlas. A buďte si vedomí, že vás zatiahnu do problémov. Pretože tento svet je plný problémov a morálneho zla. Ak nájdete teda takýchto pravých mužov, rátajte s tým, že budete zatiahnuté do boja i s vašimi rodinami. Do duchovných vojen, ktoré musíte zviesť s týmto svetom. Nebuďme však zbrklí pokúšať sa hneď meniť samých seba. Evanjelium nemá byť prvou iskrou na to, aby ste začali konať. Musíte ticho počkať v modlitbe na Ducha svätého, ktorý v pravosti a okamžitosti Božieho slova prinesie vám rozhodnutie o tom, ako máte viesť svoj život.

A o ženách niekedy nabudúce...