Musíš veriť na zázraky, ak sa majú stať...

Je čas Vianoc. Čas zázrakov.
Deti snívajú o krásnych darčekoch, ktoré im na Štedrý deň prinesie Ježiško. Spolu s rodičmi mu píšu listy, v ktorých opisujú svoje túžby. Tí starší so zatajeným dychom chodia po dome a hľadajú tajné skrýše svojich rodičov, kde tieto poklady pred uložením pod stromček ukrývajú. Dospelí sa tešia na zastavenie sa, na voľnejší čas. Iní zas stoja smutní pred ligotavými ozdobami. So slzami v očiach pred jasličkami. Chýba im milovaná osoba. Chýba im domov... A... je jedna vec – všetkých spája...
Všetkých spája túžba po zázrakoch. V čase Vianoc je to túžba po odhalení tajomstva ukrytého v maštaľke. Pozeráme sa na otca a matku kľačiacich pri jasličkách. V nich leží malé dieťatko. Nie je to však tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Romantika. Rodina v okamihu naplnenej radosti. Skôr to platí len sčasti. Keď si totiž uvedomíme realitu opísanú v Novom zákone, táto rodina otca Jozefa, matky Márie a dieťaťa Ježiša bola spoločnosťou nechcená. Nikde pre nich nebolo miesto. Našlo sa až v poslednom kúte mestečka. Majú svoje ťažkosti – prekonávajú materiálne i sociálne strasti. V srdciach však majú radosť. Narodil sa im synček. Doslova hmatateľne prežívajú prítomnosť Boha. A veria na zázraky. Zázraky pravej, Božej lásky.

Aj my prežívame vo svojich životoch ťažké chvíle. Aj nás niekedy stretávajú skúšky. Ani my sa ale tak, ako rodina v Betleheme pred vyše 2000 rokmi, nebojme a verme. Verme v uskutočnenie pravých zázrakov. Tým najžiarivejším, ktorý svieti jasnejšie ako betlehemská hviezda, je zázrak lásky. Lásky, ktorú držíme v náručí. Verme v lásku, ktorú nosíme vo svojich srdciach. A verme, že čokoľvek nás stretne – radostné či ťažké, ak budeme spojení vo svojich životoch s Nebeským Rodičom, nič nie je nemožné prekonať, zvládnuť.
„Keď bude láska tvojou oporou, vďaka nej zvládneš všetko, čo si pokladal za ťažké." (sv. Augustín)
Pretože ak sa majú zázraky v našich životoch stať, musíme na zázraky najskôr veriť...