Byť slobodným

(2Kor 3,17)

Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.

Sloboda je jednou z dôležitých hodnôt, o ktorej sa dnes veľa hovorí a píše. Každá moderná spoločnosť garantuje slobodu ktoréhokoľvek jej člena priamo ústavou a súčasný moderný človek sa inštinktívne bráni všetkému, čo pociťuje ako narúšanie jeho vlastného slobodného priestoru. Ale ako to už častokrát býva – tie najviac používané a vyslovované slová sú aj najmenej chápané. Taký istý osud zrejme postihol aj pojem slobody, ktorá býva častokrát zamieňaná so svojvôľou. Aby sme tomuto pojmu správne porozumeli, a to aj z pohľadu Biblie a Viery, je nutné si uvedomiť, že skutočná sloboda je nerozlučne spojená s tromi vlasatosťami:

1. Zodpovednosť. Táto vlastnosť znamená, že si nielenže uvedomujem svoju schopnosť slobodne sa rozhodovať, ale som aj ochotný za svoje rozhodnutia niesť následky. To tiež predpokladá, že viem predvídať konzekvencie svojich činov a v plnosti si uvedomujem presne to, čo hovoril apoštol Pavol: „Všetko smiem, ale nie všetko osoží" (1 Kor 6,12a). Slobodným teda nie je človek, ktorý sa sústavne sťažuje, zo všetkého viní systém, štát, okolie a iných ľudí, pričom si nedokáže uvedomiť, že to, čo aktuálne vo svojom živote prežíva, je v prvom rade dôsledkom jeho vlastných činov a rozhodnutí.

2. Nezávislosť. Táto vlastnosť znamená, že mám správny vzťah ku všetkému stvorenému. Hneď z prvých stránok Biblie vyplýva, že nič z toho, čo nás obklopuje nemôže byť zlé, pretože je produktom Božieho stvoriteľského aktu: „ A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré." (Gn 1, 31) Zlými, či dobrými sa veci a predmety stávajú v závislosti od toho, aký vzťah si k ním vytvorím. Veci a predmety sú dobré, keď ich využívam ako prostriedky k dosiahnutiu svojho cieľa a mám schopnosť ich v tomto smere aj správne vyhodnotiť. Zlými, či dokonca zhubnými, sa stávajú vtedy, pokiaľ som z nich urobil cieľ a hlavný predmet svojho snaženia a tie potom určujú všetko ostatné v mojom živote, pričom ja sa stávam od nich závislým. Slobodným teda nemôže byť človek, ktorý je závislý nielen na alkohole či drogách, ale napríklad aj na majetku, uznaní či priazni konkrétneho človeka, pretože podriadil svoje šťastie niečomu, čo nemá a nemôže mať v moci. Aj tu platí to, čo povedal apoštol Pavol: „Všetko smiem. Ale ja sa ničím nedám zotročiť." (1 Kor 6,12b).

3. Otvorenosť. Táto vlastnosť znamená, že mám správny vzťah k vlastným názorom a vnímaniu reality. To je v prvom rade podmienené tým, že si zreteľne uvedomujem rozdiel medzi absolútnou pravdou, ktorá je jediná a jej vlastníkom je jedine Boh (alebo dokonca je ňou On sám) a vlastným názorom na pravdu, ktorý sa od tej absolútnej pravdy môže líšiť a teda logicky musím predpokladať svoju mylnosť. Výsledkom teda je, že viem byť slobodný od svojho názoru, čiže sebakritický, viem o svojich názoroch pochybovať, som otvorený k hľadaniu niečoho vyššieho, ako som ja sám, mám schopnosť počúvať názory iných ľudí a viem s nimi viesť konštruktívny dialóg. Slobodným teda nemôže byť fundamentalista, čiže človek s absolútne nekritickým postojom k vlastnému názoru, neschopný počúvať a viesť dialóg s inými, vytvárajúc si tak na základe odlišných názorov a postojov z iných ľudí nepriateľov. Tu je snáď dobré vziať si k srdcu radu apoštola Jakuba: „Každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči..." (Jak 1,19)

Sloboda je teda úžasná a vznešená vec, avšak platí to, čo platí aj pri iných dôležitých hodnotách – nikto z nás ju nezíska automaticky, ale je výsledkom tvrdej , poctivej a dlhodobej práce. Ak túžime po slobode a uvedomujeme si jej skutočný význam, potom pre nás nebude ťažké priniesť v záujme dosiahnutia tohto cieľa aj tie správne obete.