(Jn 1,1)

„Na počiatku bolo slovo..."

„Kto nepozná váhu slov, ten nemôže poznať ľudí."

Konfúcius

Úvodnú kratučkú vetu z Jánovho evanjelia osobne považujem za jednu z najdôležitejších a najhlbších myšlienok celej Biblie. Snáď je to preto, že to úzko súvisí s mojou filozofiou a pohľadom na človeka a život. Ja totiž verím, že začiatkom, základom a podstatou všetkého v živote človeka je slovo.

Mňam, sladké. Mňam, mäso. Mňam, mňam, mňam...
Pred niekoľkými dňami začali kresťania novú časť liturgického roka a teraz sa už pomaly chýli ku koncu. Týmto časovým úsekom je pôst. Toto obdobie sa vytrvalo opakuje každý rok. O čom teda vlastne je?
Verím, že pre každého, kto sa preň vedome rozhodol, znamená niečo iné. A každý sa naň môže pozerať inými očami. Sumárne však je o odriekaní.
Niekto sa zrieka dobrôt a telesných pôžitkov. Iní si odrieknu niečo, čo ich baví. Ďalší nájdu niečo pre seba špecifické, čoho sa chcú na čas vzdať a obetovať to.
Prečo to však vlastne robia? Každý urobil toto rozhodnutie zrejme z osobných dôvodov. Väčšina kresťanov, ktorí berú pôst vážne, túži duchovne sa pripraviť na nádherné obdobie liturgického roka, na sviatky Veľkej noci.
Pôst je teda pre nich prípravou. Ako keď sa niekto teší na oslavu a ide sa pred ňou poriadne okúpať a pekne vyobliekať. Presne tak účinkuje pôst na dušu.