Staršie ročníky

Dovoľte mi dnes, bratia a sestry, začať celkom prozaicky. Vo všeobecnosti v tom obyčajnom, bežnom živote sa snažíme dosiahnuť taký štandard, aby sme žili relatívne pokojne, v určitej istote, najlepšie v svojej rodine a v okruhu svojich blízkych. Avšak i napriek tej najväčšej a najlepšej snahe prichádzajú udalosti, ktoré nám niekedy celý ten náš život rozhádžu naruby. Vtedy zažívame nielen existenčné ohrozenie, to vlastne ani nemusí nastať, ale zažívame hlavne existenciálnu úzkosť, ktorú nám nedokáže vyriešiť ani psychológ, ani žiadna politická strana, ba uspokojivo ani cirkev.

Na úvod môjho príhovoru dovoľte mi odprezentovať tzv. historické okienko. Náš uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou, ktorý žil v 14. storočí, spolu so svojím synom, neskorším jeho nástupcom, Ľudovítom Veľkým, veľmi povzniesli, hlavne po hospodárskej stránke, územie dnešného Slovenska. Toto naše územie za ich panovania patrilo v tom čase k najvyspelejším krajinám Európy. Ale týmto historickým okienkom chcem predovšetkým povedať, že tento náš kráľ Karol Róbert bol pravnukom brata francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. A čo je zvlášť zaujímavé, na dvore tohto kráľa bol právnik a poradca, ktorý mal ženu a dve deti, no neskôr po smrti manželky sa dal na kňazskú dráhu a stal sa dokonca pápežom pod menom Klement IV.