Nie vždy sú odpovede na naše modlitby také, aké máme očakávania. Túžila som po výnimočnej odpovedi a dostala som obraz, ktorý vidím okolo seba každý deň. Len som ho pochopila celkom ináč ako doteraz...
„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria." Mt 7,7-8 Stačí len prijať odpoveď takú, aká príde.
„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha." Mt 5,8
Túžba vidieť tvár Boha, zjednotiť sa s Ním, to bolo vždy niečím, po čom som vedome i podvedome túžila. Preto som sa rozhodla prosiť a úprimne sa snažiť, aby sa tak v mojom živote stalo. A úprimne, čakala som niečo extra výnimočné. No poznáte to – prídu starosti, povinnosti a všetko sa akosi natiahne. Alebo možno aj nie. Vždy deťom hovorím, že čo je naozaj hodnotné, to sa dosahuje ťažšie. Treba viac úsilia, námahy, času. Čakala som teda, modlila sa, hľadala...
Až raz...
Raz večer som si sadla, aby som sa po celom hektickom dni a vlastne dlhšie trvajúcom období zhonu stíšila. Mala som naozaj dosť. V duchu som sa pýtala, kedy konečne príde ten zázrak a ja uvidím Jeho? A práve vtedy prišiel...
Videla som strach v jednaní učiteľky, premáhanie sa pri učení v očiach synčeka, túžbu po láske a pomoci v srdci milovaného...
Videla som zasnežené hory, nebo plné žiariacich hviezd, priateľské oči verného psa, počula som smiech detí, pocítila objatie partnera...
V každom z nás je Boh. V každom človeku vidím Jeho tvár. V každom Ním stvorenom bytí vidím časť Jeho srdca ako skladačku nádhernej obrovskej mozaiky. No nie je len šťastný ani slobodný, ako si možno myslíme, či skôr málokedy je. Je smutný, frustrovaný, bezmocný, opustený, uväznený v nás samých. Nesedí na slávnom tróne, ale buď je šťastný, alebo trpí v srdci každého z nás. V mojom, i v tvojom.
