Staršie ročníky

Keby som vám len mohol povedať, ako veľmi vás mám rád,
Nepochopili by ste to, neprecítili by ste to tak ako ja zakaždým, keď vás vidím sa smiať či plakať.
Nie, nie je to vaša chyba a nie je čas na trápenie sa nad tým.
Veď prečo aj? Prečo žiť v smútku a sebatrýznení za to, čo vás neposúva vpred?
Prečo sa neustále pozeráte na svoje chyby a utvrdzujete sa v nich, že ste slabí a nevládzete to zmeniť?
Prečo cítite potrebu neustáleho pripomínania si zlého, čo vás v živote postihlo?
Obviňujete sa, pýtate rozhrešenie a nevidíte, že som vám už dávno odpustil?
Ako sa na vás môžem hnevať, keď vidím ako veľmi túžite byť šťastní?
Nie, nesúdim vás. Nevidím dôvod usvedčovať vás za činy, o ktorých aj tak viete.
Môj plač a bôľ je skrytý vo vašich každodenných problémoch.
Nie, nie som tam, aby som vás karhal. Stojím pri vás, aby som vám dával chuť žiť.

Čo je to svedomie a aký je jeho význam? Klasická otázka niektorých detí, keď prídu na hodinu náboženstva. Odpoveď sa zdá byť vždy jednoduchá, ale čo nám ukazuje život?
Svedomie je ako zem, ktorú keď silno udupeš, nič z nej nevyrastie. Ani tá burina, ktorá by dala nášmu duchovnému srdcu aspoň trošičku kyslíka z „fotosyntézy" Božieho Slova. Alebo môže byť ako úrodná zem, z ktorej vyrastie obrovský strom. V ňom spievajú vtáky ľúbezné piesne a strom prináša chutné ovocie.
Aj my sa, keď počúvame Božie Slovo a naše svedomie, môžeme občerstviť v tieni Božej lásky a nemusíme sa trápiť v páľave hriechu, ktorý ničí náš život.
Bože, prosím, prekop moje srdce. Prekop starosťami a vlastnými konceptami udupanú zem, v ktorej má rásť Tvoje Slovo, aby bol môj život plnohodnotný a šťastný. Nauč ma pravej pokore a láske. Premeň moje srdce, aby som žila pravý život podľa Tvojho Slova.