Na začiatku leta som bol na dovolenke v Jordánsku a jeden z fakultatívnych výletov bol do Jeruzalema. Bol to len krátky výlet. Tri - štyri hodinky sme mohli pobudnúť v Jeruzaleme. Niektorí ste tam už možno boli a mohli by sme sa dlho baviť o tom, aký ste z toho mali pocit. Ja som nešiel do Jeruzalema s nejakými pochybnosťami. Nečakal som nejaké znamenie viery, kvôli tomu, že o niečom pochybujem, ale skôr s náznakom zvedavosti a možno aj trocha strachu. Zvedavosti o tom, aký Jeruzalem bude, aký bude mať na mňa dojem. A strachu z toho, lebo som sa bál, či tam naozaj nepocítim Božiu prítomnosť, alebo čokoľvek duchovné, či mystické viac, ako napríklad tu, s vami. Naozaj treba priznať, že sú miesta, ktoré treba navštíviť a nasať z nich duchovnú silu, povzbudenie. Ale Boh je naozaj všade prítomný... V každom srdci a na každom mieste. A tak nikto nie ukrivdený, ak sa na takéto historické, či sväté miesta nedostane - či už z nedostatku financií, alebo zdravia.