Ročník 2008

Prinášame Vám tretie pokračovanie z doktorandskej práce Mgr. Augustína Bačinského o dejinách našej cirkvi.
I.VI Koniec Metodovho života
Rok 885 je rokom smrti sv. Metoda. V spise Život Metoda sa o tom píše: „A tak, keď odvrátil všetky obvinenia zo všetkých strán, a zavrel ústa veľavravných, beh dokončil, vieru zachoval, očakávajúc veniec spravodlivosti (2 Tim 4,7).... Pred svojím skonom dostáva však ešte veľmi dôležitú otázku v súvislosti s budúcnosťou jeho misie: "Koho pokladáš, otče a učiteľ ctihodný, za súceho medzi svojimi učeníkmi, aby ti bol nástupcom v tvojom učení? " I ukázal na jedného zo svojich známych učeníkov, nazývaného Gorazd, hovoriac: "Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako i moja." (ŽM, kap. XVII.).

Asi ťažko nájdeme v živote človeka horšie chvíle ako tie, pri ktorých konštatuje, že v jeho živote sú samé nenaplnené túžby. Toto konštatovanie sa vlastne rovná akejsi osobnej životnej porážke. Veď jeho život vyznie úplne naprázdno. Udalosti, ktoré mali dávať existencii zmysel, stanú sa zdrojom frustrácie, depresie, sklamania. Ešte horšie je na tom veriaci, veď jeho plány boli také „bohumilé“, ako napríklad uzdravenie z rakoviny, aby ešte dlhé roky mohol rozsievať okolo seba dobro, dokončenie školy, ktorá by bola odrazovým mostíkom jeho profesionálneho a osobnostného rastu...

Vlastne by sme mu tento trochu ponižujúci titul nemali dávať. Či sa nechoval veľmi podobne, ako sa často chováme aj my všetci?
Rovnako neveriacky, ako Tomáš, som pozeral na list, ktorý bol tento týždeň v našej cirkevnej pošte. Zo súdu prišlo oznámenie o začatí trestného stíhania na celé naše cirkevné spoločenstvo. Niekto na nás podal obvinenie za údajnú zradu, nedodržanie dohody a útek z miesta činu. O výčte možného súdneho trestu za tieto prečiny radšej ani nechcite počuť. - - - - - - Na druhej strane zase, o deň na to prišiel iný list, kde boli napísané iba dve slová: „Pokoj Vám.“

Bratia a sestry!
Radostné Aleluja - chvála a vďaka Bohu sa vzdáva v tomto veľkonočnom čase v našich kresťanských chrámoch po celom svete. Avšak tejto radosti z víťazstva Ježiša nad smrťou a hriechom predchádzala bolesť, smútok a nepochopenie.

Povznesiem sa nad smrť a vašim dušiam budem večne spievať i potom, čo ma obrovská morská vlna odnesie späť do nesmiernej morskej hlbočiny. Budem sedieť pri vašom stole, i keď bez tela, a do vašich polí pôjdem s vami ako neviditeľný duch. A k vašim kozubom budem prichádzať ako neviditeľný hosť. Lebo smrť nerobí inšie, len mení masku, ktorá prikrýva našu tvár. Drevorubač bude opäť drevorubačom, oráč bude opäť oráčom a ten, kto spieval svoju pieseň vetrom, opäť ju zaspieva chvejúcim sa sféram. K. Gibrán

Ak by sme mali označiť miesta, ktoré si väčšina ľudí spája so zlom, násilím a všetkým, čo odsudzujú, nenávidia a čoho sa zároveň obávajú, tak by sme asi bez väčšieho zaváhania poukázali na väznice, čiže ústavy na výkon väzby a výkon odňatia slobody. Je to aj možno trochu nespravodlivé. Veď predsa tieto ústavy nie sú príčinou toho zla, ktoré je vlastne prítomné všade vôkol nás. Práve naopak, sú jeho dôsledkom, snahou o vyrovnanie sa s týmto fenoménom v spoločnosti. Dokonca, ak by sme chceli byť dôslední, mali by sme začať v prvom rade sami od seba, pretože korene zla sa ukrývajú v každom jednom z nás a v každom zločine, ktorý nás svojou krutosťou a cynizmom vie až vydesiť, môžeme vybadať odraz svojich vlastných negatívnych emócii a túžob.