Ročník 2008

Blíži sa apokalypsa? Nastáva koniec sveta? Zamýšľali sme sa nad tým, prečo sa deň odo dňa dozvedáme tragickejšie správy o stave našej planéty, o pohromách, ktoré sa na svete, ale aj na Slovensku dejú, o pohromách v medziľudských vzťahoch?
Ľudia sa pýtajú, prečo dokonca Boh dopustil, že sa dejú takéto katastrofy? Za posledné roky sa veľmi zmenili klimatické podmienky u nás na Slovensku. To, čo sme videli v Amerike, tornáda, záplavy, sa stáva skutočnosťou aj u nás. Meteorológovia predpovedajú čím ďalej tým väčšie a silnejšie búrky. Možno o pár rokov nebude nič nové, ak sa na Slovensko budú pozerať ako na krajinu, ktorá neustále potrebuje humanitárnu pomoc z dôvodu veľkej neúrody spôsobenej rôznymi živelnými pohromami.

Duša národa – cirkev je chorá, nemá silu čeliť amorálnej spoločnosti. Ak chceme uzdraviť spoločnosť, musíme najskôr venovať pozornosť práve zdraviu tejto duši, resp. duchovnému základu bez ktorého spoločnosť sa rozpadne ako dom postavený na piesku. Aké to má dôsledky a ovocie je možné vidieť z nasledujúceho konštatovania:

Zomrel mladý človek. Zahynul tragicky v práci v cudzine. Bola to rana pre jeho najbližších. Pohreb sa konal v jeho rodisku, v meste Nitra.
Nitra, ako vieme, sa rada pýši tým, že je kolískou kresťanstva. Ale zároveň okrem tvrdých katolíkov, myslím tým katolíkov rímskych, čiže rímskokatolíkov, je i mestom oponentov tomuto zoskupeniu, čo ich priviedlo až k ateizmu. Možno i pre výhrady voči rímskej cirkvi v tomto meste, nebol pokrstený zomrelý mladý človek.

Ak sa úprimne zamyslíme nad vypočutosťou našich modlitieb, určite prídeme k pozoruhodným výsledkom. Niekedy sa nám zdá, že Boh mlčí, že naťahuje čas, pri spätnom pohľade to zas vyzerá tak, že Boh našu modlitbu vypočul originálnym spôsobom. Aká je skutočnosť? Zrejme by sme mali začať vyjasnením pojmov. Najdôležitejším pojmom je modlitba. Ako nám ukazuje história, posun v jej chápaní je neprehliadnuteľný. Hoci Pelagiovo učenie bolo dávno odsúdené, jeho stopy môžme okolo seba ešte stále pozorovať. (Pelágius bol teológ, ktorý preceňoval schopnosť človeka stretnúť sa v modlitbe s Bohom. Kládol dôraz na ľudské úsilie, zabúdajúc na absolútnu nadradenosť Boha.) Plody pelagianizmu, či semipelagianizmu vidieť na definícii modlitby, ktorá je označovaná ako pozdvihnutie srdca a mysle k Bohu. Táto definícia znamenala na svoju dobu veľký prínos, ale všimnime si dôsledky, ktoré z nej automaticky vyplývajú:

Prinášame Vám piate pokračovanie Slovenskej Ortodoxno-katolíckej cirkvi od biskupa Augustína Bačinského.
Po rozdelení Cirkvi sa v Západnej, čiže Rímskokatolíckej cirkvi, striedali pekné, požehnané chvíle s chvíľami ťažkými i smutnými. Boli tu pápeži veľkého mena, naozaj svätého života, ktorí pomáhali cirkvi na jej ceste do Božieho kráľovstva, ale boli i nehodní, tvrdí, panovační, nemravní, ktorí si nárokovali moc a vládu, ktorá im nepatrila. K takejto dobe patrí žiaľ, upaľovanie a prenasledovanie ináč zmýšľajúcich ľudí (inkvizícia), prehnané predávanie odpustkov, zasahovanie do oblastí, ktorým cirkevní predstavitelia nerozumeli (bránenie pokroku vo vede), atď.

Jedna z najfrekventovanejších námietok neveriacich, ktorou odôvodňujú svoju neakceptáciu cirkvi, viery, evanjelia, je tá, že cirkevní predstavitelia tak skarikovali, sfalzifikovali Kristovu zvesť, že sa pre nich stala nedôveryhodnou.