Boh ako „ukazovák“

Prednedávnom sa mi zlomil necht na prste, konkrétne na ukazováku. Komu sa už niečo podobné stalo, isto vie, že to nie je zrovna príjemná a bezbolestná záležitosť. Prvá reakcia bola samozrejme ďakovanie - za všetky radosti, i ťažkosti – aj keď je to častokrát ťažké a možno nepochopiteľné, je dôležité myslieť na to, že i takáto banálna záležitosť sa dá v budúcnosti zužitkovať na niečo väčšie, lepšie. Moje každodenné činnosti, ako napríklad umývanie si zubov, písanie perom či na počítači, večerné zapletanie vlasov, alebo aj umývanie riadu, sa zrazu stali zložitými. Prst ma bolel, kvôli náplasti som ho nemohla poriadne ohýbať a cit na brušku prsta bol otupený. Cítila som sa bezradne, pretože aktivity, ktoré som s inak zdravým ukazovákom a nepoškodeným nechtom predtým robila sa teraz stávali zložitými.

Boh je ako tento náš ukazovák na ruke, okrem toho, že nám podporuje správne fungovanie našich aktivít, ukazuje nám aj správny smer. Ak máme ukazovák zlomený, ubolený, alebo nám chýba – dochádza k nesprávnemu a zložitému fungovaniu. To je nás kontakt s Bohom. Kto ukazovák nemá napríklad od narodenia, tomu zrejme nechýba, no keby okúsil aké to je mať ho, tiež by pocítil radosť z robenia aktivít, ktoré mu uľahčí.

Keď človek od útleho detstva nie je vedený k Bohu, zrejme mu spočiatku nechýba. No postupom času začne cítiť prázdno, ktoré nevie ničím zaplniť. Akonáhle Boha objaví, je to akoby dostal svoj vytúžený ukazovák a pocítil radosť z toho, že jeho život sa stane ľahším, pokiaľ mu bude skutočne venovať pozornosť, nebude ho zámerne alebo nevedome vylučovať zo svojich aktivít a dovolí mu, aby mu pomohol s každodennými činnosťami.

Boh je našim ukazovákom a my ho častokrát zámerne obmedzujeme alebo úplne eliminujeme v mylnom presvedčení, že to vlastne nie je až tak podstatná časť nás samotných, neuvedomíme si to, pokiaľ s ním nestratíme kontakt. Úplne stačí, keď stratíme necht, len ten „malý" kúsok viery. V takejto situácií potom môže dlhšie trvať, kým necht znova dorastie a dobrá, nová časť nahradí tú starú, zlomenú. Niekedy strácame vieru a jej znovunadobudnutie býva náročnejší, zdĺhaví a častokrát bolestivý proces. No keď sa rany zahoja a náš kontakt s Bohom sa znova upevní, bolesť pominie a my sa budeme môcť znova v pokoji a s pomocou venovať všetkému, čo poslúži nám a čo urobí radosť Bohu.