Zelený štvrtok

Evanjelium podľa Lukáša − Lk 4, 16-21
„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok."
Evanjelium podľa Jána − Jn 13, 1-15
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ' a: ‚Pane' a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám."

Zamyslenie:
„Co takhle dát si špenát?" Nie, zelený štvrtok nie je o jedení zeleného obeda. Je to deň, kedy si pripomíname poslednú večeru Ježiša so svojimi učeníkmi. Viete si predstaviť, že máte niekoho veľmi blízkeho – otca, matku, manžela, manželku, dieťa, priateľa...a jedného dňa Vám tento drahý povie, že dnes s Vami bude večerať naposledy – na druhý deň ho totiž čaká smrť? Asi by ste boli prestrašení a plakali by ste.
Tak tomu totiž bolo v krásnej miestnosti, večeradle, kde sa Ježiš stretol so svojimi najbližšími, hoci oni to netušili. Opäť im pripomína, aké je jeho poslanie. Dáva príklad svojou pokorou, preukazuje im svoju lásku a starostlivosť. A v záhrade sa potom v úzkosti až krvou potí, pretože ho tak veľmi trápi, že svoje poslanie do konca priviesť nemôže. Je mu veľmi ťažko nie preto, že by sa bál smrti, ale preto, že Boh cez neho v tomto fyzickom svete nebude môcť ďalej pôsobiť. No jeho láska a poslušnosť voči Bohu ako svojmu Rodičovi je veľká a siaha až za hranice smrti... Vidí, že Satan zasadzuje svoj najväčší úder, používa svoju najväčšiu moc preto, aby Ježiša ukrižoval. Tým Satan dosahuje cieľ, o ktorý sa usiloval 4000 rokov ľudských dejín. Satan totiž verí tomu, že keď zabije Mesiáša, môže zničiť celú Božiu prozreteľnosť spásy. A Ježiša nakoniec naozaj zatýkajú a vrhajú ho do žalára...