Staršie ročníky

Hodnotenie užívateľov:  / 0
Uverejnené: 09. október 2023 Napísal: PhDr. PaedDr. Peter Grečo
Dátum uverejnenia Prečítané: 314x
Vytlačiť

„Na Pána hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou" (Žalm 34, 6).

V období tzv. pandémie sme boli konfrontovaní s niečím nevídaným a tristným: človek bol nútený chodiť s prekrytím tváre, ktorá je výrazom jeho jedinečnosti a neopakovateľnosti. Z druhej strany, akoby sa nám niekto vysmieval: tieto dni boli sprevádzané novou televíznou nadnárodnou reality-show zábavného priemyslu Zlatá maska. Na údajnom (podľa liberálnych ideológov) civilizačnom vrchole, na vrchole sociálneho blahobytu došlo k takému stavu, že tvár nám na politické pokyny bola zahaľovaná rúškom – maskou. Psychologický tlak maniackeho establishmentu nás nútil hrať role, v ktorých sme sa nepoznávali. Blasfémia zasiahla aj sakrálny priestor: kapucíni v Bratislave prekryli rúškom tvár Ukrižovaného. Starozákonný výrok o „mlátiacom volovi, ktorému nezaviažeš papuľu", zmienený aj samotným apoštolom národov (1Kor 9,9) popreli samotní profesionálni hlásatelia Božieho slova.
V permanentnom širokospektrálnom zmätku a nepokoji šírených v masmediálnom „všehomíre" umný človek pátra po príčine a hlbších súvislostiach tohto stavu. Ako si máme udržať zdravý rozum a vieru? Ako ostať človekom a zachovať si vlastnú tvár?
Filozof Mikuláš Lokbowicz pri príležitosti udelenia čestného doktorátu na Karlovej univerzite pred vyše dvadsiatimi rokmi predniesol tieto slová: „V našom zmätenom čase sme ako vtáci, ktorí bez obtiaže lietajú v noci; vidia horizont, ktorý musia dosiahnuť, ale ťažšie vedia posúdiť krajinu, cez ktorú práve letia. Aby sme však rozpoznali svetlo na obzore, musíme mať určité zásadné presvedčenie; koniec-koncov je to iba náboženská viera, dôvera v bezprostrednú blízkosť tak vzdialeného absolútna, ktorá takéto presvedčenie môže ponúknuť." V Akatiste k Životodarnému Svätému Duchu vyznávame, že sme ako pútnici, ktorí v nočnom zmätku v lese zablúdili a vyčkávajú rannú zornicu, túžime po blahodarných lúčoch Božieho Ducha, aby sme nezahynuli, ale našli cestu večného života. Odpoveď hľadajme v starobylom veľkonočnom chválospeve Exultet: „Tá zornica, ktorá nikdy nezapadá je tvoj Syn Ježiš Kristus." Obráťme k nemu svoju pozornosť.
Prv ako ukážem význam sily Kristovej tváre a načrtnem umenie nazerania na jeho obličaj, je potrebné urobiť exkurz o tom, kto je človek a čo znamená tvár.

Ostatná aktualizácia: 09. október 2023
 
Hodnotenie užívateľov:  / 0
Uverejnené: 29. september 2023 Napísal: Mgr. Mária Pauková
Dátum uverejnenia Prečítané: 543x
Vytlačiť

Sedím v hluku, v tme,

Svet sa točí okolo svojich starostí.

To, čo vidím, kričí: „Som to najdôležitejšie!“

Dom, auto, moc, peniaze,

Zabezpečiť rodinu, mať dostatok, mať prebytok,

Všetko je málo.

Hodnoty sa strácajú,

láska sa obracia na sebectvo

objímajúce človeka samého, jeho vlastnú rodinu, spoločnosť, jeho vlastný svet.

Do popredia sa stavia pravda človeka.

Na prvých priečkach je láska všeobjímajúca,

Tá, ktorá chráni všetkých bez rozdielu, dobro a či...

Bez rozdielu zraneného a zraňujúceho

Božiu hodnotu, rodinu, svet.

Láska, tá, ktorá chorému na cukrovku vloží do úst sladký zákusok, len aby mi povedal, aký som dobrý a že ho mám rád;

Láska, tá, ktorá pošliape význam rodiny, len aby cítil ten druhý, že ho rešpektujem i za cenu straty čistoty manželstva;

Láska, tá, ktorá zapredá brata a sestru, len aby ma neodsúdili, že nemám rád...

 

Srdce ľudstva krváca.

Kde je lekár, ktorý ho uzdraví?

Kto podá liek, ktorý ho vzkriesi na duchu?

Kde je hasič, ktorý má moc uhasiť plamene zloby, hnevu, závisti a zla?

 

Ostatná aktualizácia: 29. september 2023
 
Hodnotenie užívateľov:  / 0
Uverejnené: 06. september 2023 Napísal: PhDr. PaedDr. Peter Grečo
Dátum uverejnenia Prečítané: 324x
Vytlačiť

V Ružomberku sa nachádza jedna z pobočiek Slovenskej národnej galérie. Je v nej umiestnená expozícia venovaná životu a tvorbe významného slovenského maliara XX. storočia: Ľudovíta Fullu, ktorého dielo bezpochyby presahuje slovenské hranice. Paradoxne, na návštevu tejto galérie som si nenašiel čas v období môjho sedemročného pôsobenia na tamojšej Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity...
Majster za svojho života si dal vybudovať bývanie, ateliér a galériu v štýle funkcionalizmu na náklady štátu, a on Československu venoval prakticky celé svoje dielo. Pri vstupe do galérie ma „ovanuli" tóny práve prebiehajúceho klavírneho koncertu konzervatoristov pochádzajúcich z tohto mesta. Noblesa a radosť Mozartovej hudby symbolicky predznačili, že vstupujeme do pokladnice výtvarného umenia.

Ostatná aktualizácia: 06. september 2023
 
Hodnotenie užívateľov:  / 0
Uverejnené: 18. september 2023 Napísal: Mgr. Vlastimil Šulgan
Dátum uverejnenia Prečítané: 609x
Vytlačiť

To je výrok, vďaka ktorému sa nielenže Ježišovovi podarilo vyhnúť priamej odpovedi na zákernú otázku zo strany farizejov, ale zároveň aj pripomenúť svojim nasledovníkom, že tak, ako majú pociťovať zodpovednosť voči Bohu, majú ju rovnako pociťovať aj vo vzťahu k okolitým ľuďom, komunite a spoločnosti, v ktorej žijú.

Zúčastniť sa volieb je zrejme tiež jedným z dôležitých krokov k napĺňaniu tohto príkazu, pretože tým dávam najavo, že voči tomu, čo sa okolo mňa deje sa nestaviam pasívne a rezignovane, ale beriem svoj diel zodpovednosti pevne do svojich rúk. No na druhej úplne chápem aj tých, ktorí sa volieb zúčastniť nechcú, pretože tí politici, čo hlásajú slušnosť, miernosť a skutočnú toleranciu, sú štatisticky tak bezvýznamní, že nikoho ani nezaujímajú a tak šancu majú len tí najhlučnejší, najukričanejší, tí s najostrejšími lakťami, ktorí sa neváhajú presadiť aj za cenu nerešpektovania ani tých najelementárnejších zásad slušnosti.

Ostatná aktualizácia: 18. september 2023
 
Hodnotenie užívateľov:  / 0
Uverejnené: 10. august 2023 Napísal: Mgr. Mária Pauková
Dátum uverejnenia Prečítané: 685x
Vytlačiť

Nie, svet nie je taký, aký by sme si ho predstavovali. Odmalička snívam s otvorenými očami o svete plnom šťastia, lásky a pokoja. O svete radosti. O svete, kde každý robí to, čo ho baví a napĺňa. A či je to dnes tak? Každý nech povie sám za seba.
No sčasti objektívne – malé deti Musia chodiť do škôlky, ba niektoré už i do jaslí, pretože ich rodičia Musia chodiť do práce, aby zarobili na živobytie. A hoci to niektoré detičky teší, nájdu sa i také, ktoré si materskú školu odplačú. Moji drobci v čase ich drobnosti chodili do škôlky len na dopoludnie. Verila som, že kolektív iných detí bude pre nich prínosom. Ale plakali. Až moc, keď to na nich prišlo. Lenže tak je nastavená spoločnosť vôkol mňa – chodiť do škôlky sa proste patrí. A posledný predškolský rok sa proste Musí. Musí – kvôli získaniu predškolských návykov, vedomostí a zručností. Myslím si však, že väčšinu práce sme si aj tak odbili doma. Kreslili sme, písali, učili sa písmenká, slabiky, čítali sme... Pre mňa to bol jeden nádherný hektický čas naplnený objavovaním darov mojich darov v podobe šikovnosti mojich detí. Je krásne prehadzovať ceruzku do správnej polohy v neohrabanej rúčke. O to zaujímavejšie je byť pravákom a prehadzovať najskôr vo vlastnej hlave a potom v rúčke ľavorukého dieťaťa tento nebezpečný nástroj. Je nervy berúce dookola slabikovať a určovať hlásky na začiatku a zas na konci slov a slabík. A čo tak naučiť sa správne vyslovovať zákerné hlásky typu r,l,k...? Namiesto Mikuláš vysloviť Mituáš, Raťafák plachta ako Uaťafák puachta, ja chcem sirup iba ja pirut a čo je to ideme do kouesa ísť namiesto ideme do lesa! A kopec iných breptov maličkých i starších hlávok snažiacich sa pochopiť dospelácke myslenie.

Ostatná aktualizácia: 10. august 2023
 

Strana 2 z 5

<< Začiatok < Predch. 1 2 3 4 5 Nasl. > Koniec >>
You are here:   HomeStaršie ročníkySKNRočník 2023