Ročník 2007

Predstavme si, že máme pred sebou akvárium, ktoré je naplnené čistou vodou. Vezmime si nádobu s atramentom a vylejme ju do tohto akvária. Čo by sme pozorovali? V prvom okamihu by sa v mieste vliatia atramentu do vody utvorila tmavá škvrna, ktorá by sa postupom času rozširovala a jej farba by úmerne k veľkosti škvrny postupne strácala na svojej intenzite. Nakoniec by sa škvrna úplne stratila, pričom pôvodne číra voda by získala bledučký odtieň modrej farby.Keby sme sa na toto akvárium prišli pozrieť na druhý deň, žiadnu zmenu by sme už nezaznamenali. To isté platí aj vtedy, keby sme toto akvárium pozorovali o niekoľko dní, týždňov, či dokonca rokov. Nikto z nás by totiž nemohol očakávať, že by sa molekuly atramentu, ktoré sa predtým rovnomerne premiešali s molekulami vody, opätovne začali zhlukovať a sami od seba by sa vyseparovali od vody.

Sedím u okna a premýšľam o tom ako ťažko je ľúbiť. Myslím milovať niekoho ozajstnou láskou. Zisťujem, že tá moja je ešte príliš sebecká., aby som mohla povedať- Milujem ťa!Dnešný deň mi to zas raz len potvrdil. Nadšenie a snahu sebapotvrdenia „milovanej“ osoby pociťujem ako nespravodlivosť voči sebe. Potom padnú aj slová, ktoré hneď aj ľutujem. . . odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. . . Často sa mi zdá obeť, ktorú mám priniesť príliš veľká a za akú cenu? Až pohľad na kríž mi pripomenie , že tá najväčšia obeta Lásky už prinesená bola.

V nedeľu 20. mája sa veriaci našej cirkvi stretli už na V.ročníku tzv. Adalrámovho dňa. Tadíciu tohoto sviatku sme začali v roku nášho rozhodovania o vstupe do Európskej únie. A tak aj tento rok sme sa modlili hlavne za našu novú veľkú vlasť - Európsku úniu. Svätou omšou na vykopávkach kostolíka z 9.storočia na hradnom vrchu bratislavského hradu sme z mnohých kútov Slovenska prišli prosiť za tento náš nový domov. Popoludní slávnosť neformálne pokračovala malým agapé v priestoroch zboru Cirkvi Bratskej v Bratislave. Prinášame Vám homíliu arcibiskupa Augustína z 5.ročníka Adalrámovho dňa 2007Stojíme na základoch chrámu z 9. stor., ktorý posvätil salzburský arcibiskup Adalramus. Tieto základy chrámu symbolizujú i základy nášho prvotného slovenského kresťanstva. Základy vo všeobecnosti sú naozaj veľmi dôležité, základy však na pevnom podklade.

Na stránke Starokatolíckej cirkvi prebiehala anketa zameraná na náboženské postoje ľudí rôznych vierovyznaní. Do ankety sa zapojilo 160 respondentov s vekom nad 18 rokov. Odpovedalo 80 mužov a aj rovnaký počet žien.Respondenti sa podľa dosiahnutého veku zaradzovali do nasledujúcich kategórií: 51 respondentov bolo vo veku od 18-25 rokov, 45 respondentov od 26-35 rokov, 26 opýtaných od 36-50 rokov, 27 respondentov v kategórii 51-65 rokov a 11 respondentov nad 65 rokov. Okrem týchto základných demografických údajov sme zisťovali najvyššie dosiahnuté vzdelanie respondentov. Z mužov malo 71,25% dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, 21,25% stredné s maturitou a 3,75% stredné vzdelanie a 2,5% základné vzdelanie. Zo žien malo vysokoškolské vzdelanie 50%, stredné s maturitou 36,25% a stredné vzdelanie bez maturity 11,25%. Základné vzdelanie malo 1,25% opýtaných.

V dňoch 1.-4. júna sa zúčastnili na konferencii vo Varšave predstavitelia Svetovej rady národných katolíckych cirkví (WCNCC) a Poľskej národnej katolíckej cirkvi (PNKK). Generálny sekretár WCNCC arcibiskup Augustín Bačinský a patriarcha WCNCC arcibiskup António da Costa Rapóso sa stretli s administrátorom PNKK Tomaszom Rybkom.Hlavným predmetom konferencie bolo zo strany obidvoch subjektov sa vzájomne lepšie spoznať a posúdiť možnosti vzájomnej spolupráce a možnosti úplného vstupu PNKK do Svetovej rady národných katolíckych cirkví. Jedným z významých momentov stretnutia bolo spoločné stretnutie s predstaviteľmi ministerstva vnútorných vecí Poľskej republiky.

Viac ako dva roky uplynulo od doby, čo sa pontifikátu ujal bývalý prefekt kongregácie pre náuku viery kardinál Jozef Ratzinger pod menom Benedikt XVI. Oproti dvadsaťsedemročnému pontifikátu jeho predchodcu Jána Pavla II. je to zatiaľ len nepatrný zlomok času a predsa sa mu už za tak krátky čas podarilo dvakrát šokovať svet a vzbudiť voči sebe v dosť významnej časti ľudstva negatívne ba až nenávistné emócie.Hovoriť o šokovaní je tu naozaj na mieste, pretože u diplomaticky uhladeného, vždy k tolerancii a zmieru vyzývajúceho pápeža Jána Pavla II. to nebolo zvykom a zrejme sa aspoň podvedome očakávala v tomto smere kontinuita. Aké to vytriezvenie po dvoch tvrdých vyhláseniach, po ktorých musí byť každému zrejmé, že Vatikán už nehodlá počúvať, chce len diktovať. Oba prípady sú si navyše podobné v tom, že na vlnu nesúhlasu a kritiky predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi odpovedali tým istým spôsobom – nič zlé sa nestalo, ide len o nepochopenie a nedorozumenie zo strany tých druhých.