Ročník 2007

Zamyslenie brata DominikaModlitba je pravda života. Ukazuje nám život z nového pohľadu. Modlitba napomáha nachádzať zmysel životných udalostí. Zmysel, ktorý nie sme schopní nájsť z vlastných síl. Modlitba pomáha prekračovať svoj vlastný tieň, modlitba znásobuje naše sily. Modlitba dáva silu k dôvere, i k nádeji. Modlitba v Ježišovom zmysle, i v zmysle jeho príkladu, v prvom rade mení modliaceho sa. Mnohé veci vidí celkom inak. A tak vidí i iné východiská i iné túžby i možné riešenia. Ale každá modlitba prináša takéto ovocie? Ako sme sa naučili chodiť, písať, čítať, rátať - a nebolo to naraz a bez ťažkostí, tak sa nám treba naučiť aj modliť. Naučiť sa modliť, to sa nemyslí naučiť sa básničky, naspamäť modlitby, ktoré niekto vymyslel a niekto napísal do modlitebnej knižky.

Na minulých stretnutiach sme si rozoberali tému, či existuje a v akej forme, kresťanská spiritualita, a dnes máme takú nadväznú tému – či existuje a v akej forme kresťanská etika, či etická povinnosť. Kto čítal Dostojevského dielo Zločin a Trest, ľahko si pripomenie situáciu, ktorá nastala vo chvíli, keď bol za vraždu, ktorú spáchal Raskoľnikov, bol odsúdený na nútené práce niekto úplne iný, nevinný. Raskoľnikov zistil, že sa v jeho duši vynorila výzva – musíš ísť pred súd a povedať celú pravdu. Keď sa jedného z horolezcov, ktorý zdolal Mount Everest spýtali, prečo tam išiel, odpovedal, že musel ísť, lebo je to najvyšší štít sveta. A zasa Emanuel Kant konštatoval, že dve veci ho privádzajú do úžasu: hviezdy – nebo nad nami a mravný zákon v nás.

Existuje kresťanská spiritualita. Rozhodnutie prijať Kristov životný štýl za svoj nazývame nasledovanie. Ježiša nasledujú Peter aj Pavol, Judáš aj Jakub, Lévi aj Magdaléna. Čo meno, to povahový prototyp a predsa nestráca nasledovanie svoje charakteristické rysy. Ktoré sú to? Ježiša nasledujú aj osobnosti rozličných historických epoch a kultúr. Nasleduje ho Augustín, Franzišek aj Ignác, aby sme menovali aspoň najznámejšie protikalady katolíckych dejín. Ježišova cesta je univerzálne ľudská, zlučiteľná s každým charakterom a každou dobou. Všetky cesty za Kristom, všetky možné interpretácie musia mať dva základné charakteristické rysy, ktoré tvoria zároveň aj základ každej kresťanskej spirituality a to: ochotu k zmene zmýšľania, a vieru v evanjelium. Umenie vidieť ciele svojich čiastkových úsilí často rozhoduje o tom, či sa človek pre nasledovanie rozhodne a či pri ňom aj vytrvá. Svedomie potom vo vlastnej réžii volí niektoré z mnohých kritérií správnosti nastúpenej cesty. Bývajú to po väčšine tie, ktoré lepšie vyhovujú osobnostnej výbave konkrétneho jednotlivca.

Upútala ma raz v rádiu istá relácia, kde dvojica moderátorov vyzvala poslucháčov, aby pomocou SMS správ zareagovali na otázku – je potrebný „papier“ k tomu, aby dvaja ľudia dokázali žiť v šťastnom a naplnenom partnerskom vzťahu? Len na upresnenie, pod tým „papierom“ sa nerozumelo nič iné ako manželská zmluva. Jedno príslovie hovorí, že ako sa do hory volá, tak sa z nej aj ozýva. V tomto prípade platilo – aká otázka, taká odpoveď. Veď na takto položenú otázku bolo možné odpovedať len jediným spôsobom – k žiadnemu krásnemu a prirodzenému vzťahu realizovanému medzi dvoma úprimnými ľuďmi, nie je potrebné pridať nič umelé a nič formálne – žiaden papier, žiadne verejné divadlo, nič zbytočné, nič, čo ľudia robia len preto, aby zadosťučinili nejakým zvykom a tradíciám.

Čo sa hovorí o Staroaktolíckej cirkvi v dokumentoch Rímskokatolíckej cirkvi.Keď sa členovia Rímskokatolíckej cirkvi stretnú po prvý krát so Starokatolíckymi cirkvami, sú vždy prekvapení zistením, že Katolícke denominácie existujú aj oddelene od Ríma. Samozrejme z ich strany vždy vyvstáva otázka ako je to s platnosťou Apoštolskej postupnostii a Sviatostí vysluhovaných Starokatolíkmi. Veríme, že nasledujúce informácie vám budú v tomto nápomocné. Ak máte ďalšie otázky alebo pochybnosti, neváhajte nás kontaktovať. Dominus Iesus Vo Vatikáne 16. júna v roku 2000, pápež Ján Pavol II. schválil a nariadil dokument Dominus Iesus. Táto Deklarácia z dielne Kongregácie pre náuku viery bola podpísaná a publikovaná Kardinálom Jozefom Ratzingerom (v súčasnosti pápež Benedikt XVI.) v auguste toho istého roku.

V predvečer Nového roka, v silvestrovskú nedeľu na bohoslužbe, sme vyhlásili rok 2007 ako Rok manželstva a rodiny. Vtedy sme ešte ani netušili, že i náš pán prezident Ivan Gašparovič v takejto intencii prehovorí vo svojom novoročnom prejave k občanom Slovenskej republiky. Jeho slová: "aká rodina, taký štát", by nás mali viesť k hlbokému zamysleniu sa nad touto úžasnou hodnotou. Pán prezident nám z nej poodhaľuje nasledujúce: „O rodine sa pohovorilo všeličo. Tak ako sa začal spochybňovať význam štátu, začali sa znehodnocovať aj funkcie rodiny.