Ročník 2007

Krátke zamyslenieKončí sa ďalší deň, moje nohy sú unavené, telo ma prestáva poslúchať, klipkajú mi oči- som hotová. Ďalší deň bez pokoja a ticha, plný hluku a náhlenia. Tak veľmi túžim po spánku... tam chcem odovzdať všetko tebe Bože. Snažím sa zaspať s modlitbou, no akosi neviem nájsť správne slová, moje myšlienky splašene utekajú do neznáma. Chcem cítiť tvoju prítomnosť, nájsť opäť vieru, že si so mnou, s nami. No moje srdce je smutné a moja duša prázdna. Priepasť v nej je hlboká a tmavá ako vesmír... Boh odišiel niekam ďaleko, zabudol na sľuby, ktoré nám dal a my sme ostali stratení medzi hviezdami...

Napriek tomu, že žijeme vo vyspelej demokratickej spoločnosti, nezamestnanosť a ľudia žijúci v hmotnej núdzi nie sú u nás výnimkou. Mnohé inštitúcie a organizácie sú si toho vedomé a preto organizujú humanitárnu pomoc pre ľudí žijúcich či už na Slovensku, alebo v zahraničí. Aj Slovenská republika sa teda podiela na rôznych formách humanitárnej pomoci. Jedným z hlavných bodov je reagovať na katastrofy rýchlo a flexibilne a prostriedky sa musia využiť efektívne a transparentne. Jednou z takýchto organizácií, ktorá poskytla pomoc mnohým v hmotnej núdzi,, bola aj Slovenská katolícka diakonia v spolupráci s Kongregáciou východných misií - biskupom Ignátiom z Českej republiky - kedy sme dostali možnosť spolupracovať na projekte, pri ktorom sa distribuovali potravinové balíčky a dámske topánky v rámci humanitárnej pomoci. Každý z potravinových balíkov bol o hmotnosti 14 kg, čo v konečnom množstve znamenalo 7,5 tony potravín a dámske zimné topánky, ktorých bolo 2000 párov.

V minulosti, v tradičnej spoločnosti, zohrávalo náboženstvo nezastupiteľnú úlohu v živote každého jednotlivca. Spoliehali sa na božstvo, že im pomôže v ich bolestiach, verili, že budú potrestaní, ak sa jeho príkazom nepodvolia. Ako je tomu dnes? Je stále náboženstvo súčasťou našej spoločnosti, alebo je to len privátna záležitosť? Je vystrnadené v dôsledku modernizácie, či už ekonomickej alebo spoločenskej? Ako hovorí Lužný, z náboženstva sa mala stať výlučne privátna záležitosť trávenia voľného času alebo individuálnej psychológie. K reprezentantom tohto prúdu myslenia sa zaradili napr. Luckmann a Fukuyama svojou teóriou o konci dejín a víťazstve liberálnej demokracie nad náboženstvom v Európe.

Rozprava o pripravobanej novele zákona o registrácii cirkví! Na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky postúpili jej poslanci dňa 6. februára do druhého čítania návrh novely zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona 394/2000 Z. z. predložený ich kolegami J. Podmanickým a Ľ. Muškovou. Predkladaný návrh by po jeho schválení upravil podmienky registrácie cirkví a náboženských organizácií tak, aby sa táto mohla uskutočniť len ak sa preukáže členstvom 20 000 plnoletých osôb s trvalým pobytom na území SR. Diskusiu o dotknutom probléme vyvolala nedávna kauza zbierania podpisov pod žiadosť o registráciu Cirkvi Ježiša Krista svätých posledných dní – mormónov, ako i plánovaný rozbeh obdobnej aktivity islamskej náboženskej obce. Ponecháme stranou otázku, či je zámerom predkladateľov, prípadne podporovateľov, navrhovanej zmeny zákona zamedziť registrácii dvoch uvedených spoločenstiev a do budúcna i ďalších, ktoré by niekomu na Slovensku prekážali, alebo či je nutné zabrániť registrácii kontroverzných skupín (scientológia, Deti Božie a pod.) práve týmto spôsobom.

Bratislava, utorok 9. januára 2007 - v prezidentskom paláci sa stretol arcibiskup Augustín s prezidentom Slovenskej republiky pánom Ivanom Gašparovičom. Novoročné stretnutie prezidenta SR s predstaviteľmi cirkví býva zatiaľ príjemným pravidlom. Krátke priateľské stretnutie s osobným potrasením rúk, nám dáva určitú formálnu záruku, že najvyšší predstavitelia štátu stále oceňujú prínos kresťanských cirkví pre našu spoločnosť. Tak to nakoniec zaznelo i z úst samotného prezidenta. Arcibiskup Augustín v mene našej cirkvi zaželal pánovi prezidentovi najmä hojnosť Božieho požehnania, veľa múdrosti a dobrého zdravia.

Keď v roku 270 po Kr. pri Placentii v Lombardii germánske oddiely Jutungov a Alamanov porazili vojsko cisára Aureliána, Rímska ríša sa otriasla vo svojich základoch a jej občanov sa zmocnili strach a hrôza.Niežeby rímske vojsko nebolo zvyknuté na porážku. Stačí si len spomenúť na masaker v Teutoburskom lese roku 9 po Kr. za čias slávneho a neohrozeného cisára Augusta, kedy boli úplne do posledného vojaka zničené až 3 légie. Nevraviac, že už od štyridsiatych rokov 3. stor. bolo rímske limes na Rýne a Dunaji v dôsledku nezadržateľných vpádov germánov niekoľkokrát korigované.