Ročník 2009

My rodičia, ktorí máme deti, vieme aký je to krásny pocit, keď sa narodí dieťa, a hlavne, keď príde na svet veľmi dlho túžobne očakávané dieťa.V prípade narodenia Božieho Syna - Ježiša Mesiáša sa dnes slávnostne hovorí o veľkom dare pre ľudstvo zo strany Boha - Otca, čo je samozrejme pravda, ale na druhej strane je potrebné tiež zdôrazniť, že vlastne i Boh - Otec sa nesmierne zaradoval z narodenia Božieho dieťaťa Ježiša, ktorý je jeho prvorodeným synom a na ktorého čakal štyritisíc biblických rokov.

Írsky dramatik George Bernard Shaw napísal: „Najväčšie zlo, aké môžeme blížnemu urobiť nie je to, že ho nenávidíme, ale že sme voči nemu ľahostajní. To je absolútna neľudskosť.“ Bez uznania, povšimnutia či pochvaly môže človek aj zahynúť. Často stačí iba priateľské slovo, záujem, úsmev, ochota k rozhovoru, gesto dobrej vôle a podobne... O tom, aké sú nevyhnutné vzťahy v ľudskom živote, aké je dôležité povšimnutie si druhého, svedčí aj dnešný sviatok Svätej rodiny.

Drahí bratia a sestry, neviem ako vám, ale mne je mladík z evanjelia, ktorý prišiel za Ježišom z naliehavou otázkou po večnom živote, veľmi sympatický. Povedzme si, kto z dnešných ľudí hľadá odpoveď na otázku po pravde a večnom živote a to až tak nástojčivo, že by ho to znepokojovalo? Veď čo už len tak zvyčajne znepokojuje ľudí? Väčšinou len otázky týkajúce sa ich pohodlia, ich vlastného prospechu, to, ako vyzerajú v očiach iných ľudí.

„Na počiatku je vzťah.“ To sú slová nemeckého filozofa Martina Bubera, ktoré napísal na začiatku jednej svojej state v knihe „Ja a Ty“. Keďže to bol veriaci žid, môžeme ich pokojne dať do súvzťažnosti k počiatku, o akom sa píše na začiatku celej Biblie – „Na začiatku Boh stvoril nebo i zem.“ Gen 1,1 A my kresťania ich môžeme chápať ako niečo, čo úzko súvisí s počiatkom Nového zákona, pretože Jánovo evanjelium začína slovami:

Je jasné, že slová Ježišove o odtínaní rúk a nôh a vylupovaní očí nemožno brať doslovne. Hoci nepochybujem o tom, že v dejinách kresťanstva nechýbali ani takí, ktorí ich doslova zobrali a možno si zo svojho tela v snahe vyhnúť sa hriechu kde čo aj „odťali“, určite to ale nie je norma. Pravdepodobne ste už počuli, čo sa traduje o jednej starokresťanskej dievčine, ktorá si v strachu, že bude mravne zneužitá istým mužom, znetvorila tvár.

Vždy v každej dobe existovali nejakí hrdinovia alebo idoly, ktorých ostatní ľudia obdivovali, nechali sa nimi inšpirovať, snažili sa ich napodobňovať v ich konaní, myslení, vyjadrovaní alebo aspoň v obliekaní. Je úplne jedno, či išlo o reálne osoby, ako boli Alexander, Caesar, stredoveký El Cid alebo súčasné popove hviezdy a celebrity, alebo šlo o osoby legendárne a vymyslené ako napr. Herakles, Aeneas, kráľ Artuš alebo súčasní akční hrdinovia, všetci mali jedno spoločné – aj keď istým spôsobom určovali trend v myslení či móde, vždy šlo o vzory ktoré boli od bežného života odtrhnuté a takmer nijako s ním nesúviseli.