V Preambule Ústavy SR sa okrem iného uvádza: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva... sa uznášame ... na tejto ústave:"

Dovoľte mi dnes, bratia a sestry, začať celkom prozaicky. Vo všeobecnosti v tom obyčajnom, bežnom živote sa snažíme dosiahnuť taký štandard, aby sme žili relatívne pokojne, v určitej istote, najlepšie v svojej rodine a v okruhu svojich blízkych. Avšak i napriek tej najväčšej a najlepšej snahe prichádzajú udalosti, ktoré nám niekedy celý ten náš život rozhádžu naruby. Vtedy zažívame nielen existenčné ohrozenie, to vlastne ani nemusí nastať, ale zažívame hlavne existenciálnu úzkosť, ktorú nám nedokáže vyriešiť ani psychológ, ani žiadna politická strana, ba uspokojivo ani cirkev.

Na úvod môjho príhovoru dovoľte mi odprezentovať tzv. historické okienko. Náš uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou, ktorý žil v 14. storočí, spolu so svojím synom, neskorším jeho nástupcom, Ľudovítom Veľkým, veľmi povzniesli, hlavne po hospodárskej stránke, územie dnešného Slovenska. Toto naše územie za ich panovania patrilo v tom čase k najvyspelejším krajinám Európy. Ale týmto historickým okienkom chcem predovšetkým povedať, že tento náš kráľ Karol Róbert bol pravnukom brata francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. A čo je zvlášť zaujímavé, na dvore tohto kráľa bol právnik a poradca, ktorý mal ženu a dve deti, no neskôr po smrti manželky sa dal na kňazskú dráhu a stal sa dokonca pápežom pod menom Klement IV.

Príhovor - veľkonočné obdobie - od nášho pomocného biskupa Vlastimila Šulgana,

Keďže v tomto období koronavirusu je zakázané sa zhromažďovať a konať verejné bohoslužby, prinášame vám súkromnú sv. omšu pri príležitosti Veľkonočnej nedele. 

Prinášame vám zamyslenie na Veľký piatok od generálneho vikára Štefana Záhradníka. Viac si môžete vypočuť na našej stránke: