Pred niekoľkými týždňami odišiel môj otec. Možno si poviete, mnohí odišli. Áno, mnohí i z kruhu mojich najbližších, no s otcom mám veľmi blízky vzťah. Je to môj ocko, ktorého veľmi ľúbim, vážim si ho, snažím sa ho poslúchať i teraz a byť mu dobrou dcérou. A teraz, keď odišiel, niekedy sa stane, že vo svojej mysli cítim smútok. Samozrejme viem, že duchovný svet existuje. Viem, že je reálny rovnako ako tento fyzický a v mnohých smeroch ešte reálnejší. No na druhej strane sa musím priznať, že hoci som o týchto skutočnostiach bytostne presvedčená, napriek tomu cítim spomínaný smútok. Pramení z toho, že sa cítim exkomunikovaná. Nie, neusmievajte sa, nežijeme v stredoveku. Otec v ktorejsi svojej prednáške hovoril o tejto exkomunikácii a hoci som nejasne tušila, o čo ide, predsa sa ma to osobne dotklo až teraz v tomto čase... Teraz, keď nemôžem s otcom komunikovať priamo, vidím, aké je moje srdce hluché a slepé. Možno sa v mojich slovách nachádzate i Vy, no radšej by som verila, že nie.

Na začiatku nového roka Vám prinášame prehľad aktivít nášho občianskeho združenia, Rytierskeho rádu sv. Gorazda za uplynulý rok 2020. Ako veľmi bol tento rok náročný, pociťujeme a budeme pociťovať zrejme i nový rok 2021.

Ako uvádzame v našich výročných správach každý rok - v Stanovách nášho občianskeho združenia Rytierskeho rádu sv. Gorazda je napísané, že medzi ciele našej činnosti patrí: kultúrno-duchovná činnosť, vlastenectvo, informačná, vzdelávacia, publikačná a vydavateľská činnosť, občiansko-spoločenská činnosť, charita - sociálna služba, zdravotnícka, humanitárna, opatrovnícka, poradenstvo; voľnočasové aktivity, detská a mládežnícka činnosť, výchova k manželstvu a rodine, organizovanie stretnutí, školení, seminárov, konferencií, výstav a iných aktivít, združovanie sa s inými i medzinárodnými zoskupeniami podobného charakteru.

Stojím v chladnej noci a pozerám sa hore. Na nebo. Je plné svetla hviezd. Snívam, aké krásne by bolo byť tak medzi nimi, počuť hudbu vesmíru, zažiť stav beztiaže... Vždy vtedy zatúžim po jednote s mojím Prvým ja – s mojím Nebeským Rodičom. Aj On je Svetlom – Svetlom lásky a pokoja; aj Jeho celé bytie spieva radosťou; aj v Ňom sa cítime slobodní v pravom zmysle slova – bez ťažoby hriechu, smútku a bolesti...

A keď sa zahľadím do diaľky našej zeme, vidím samé svetlá tiež. No zároveň vnímam, ako zabraňujú svojím smogom mojím očiam, aby som jasne videla všetku žiaru svetiel nebeských. Celkom ako naše myšlienky, naše egá zabraňujú Božiemu Svetlu nežne nás obklopiť svojím Bytím.

„Musíme sa neustále vracať, aby sme nestratili svoju identitu."

Steven Wilson, hudobník

Pochybnosť zvykne bývať neželaným hosťom v ľudskom srdci. Totiž s pochybnosťou môže prísť aj neistota, a ktože by si želal život v neistote. A predsa pochybnosť niekedy zostáva tým posledným a jediným mostom, ktorý ešte spája človeka s človekom, a to aj napriek nezmieriteľným postojom a názorom. Je jedno, či som ateista alebo veriaci, pri troche úprimnosti zákonite musí nastať chvíľa, kedy zapochybujem o svojom názore, čo ma však otvára ku komunikácii a dialógu s tým druhým. A o to tu práve ide – nájsť cestu a objaviť blížneho v každom, nie len v priateľovi.

Bratia a sestry, priatelia,

blíži sa čas sčítania obyvateľov na Slovensku. Okrem mnohých iných otázok Vám bude položená otázka podpory tej ktorej cirkvi či náboženskej spoločnosti.

Dovoľte nám touto cestou priblížiť Vám Starokatolícku cirkev na Slovensku a jej činnosť:

Starokatolícka cirkev na Slovensku

je cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto u nás, na Slovensku, cirkev nadväzuje na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. Keďže naše slovenské kresťanské korene máme v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa nazývame i Slovenská katolícka cirkev.

Štruktúra starokatolíckej cirkvi je taká istá, aká bola v prvotnej cirkvi za čias apoštolov. Preto napríklad kňazi a biskupi môžu byť i ženatí, čo je zvlášť dôležité pre dnešnú dobu, ktorá potrebuje obnovu rodiny a vzor, ktorý jej môžu poskytnúť práve i kňazské rodiny.

Prednedávnom sa mi zlomil necht na prste, konkrétne na ukazováku. Komu sa už niečo podobné stalo, isto vie, že to nie je zrovna príjemná a bezbolestná záležitosť. Prvá reakcia bola samozrejme ďakovanie - za všetky radosti, i ťažkosti – aj keď je to častokrát ťažké a možno nepochopiteľné, je dôležité myslieť na to, že i takáto banálna záležitosť sa dá v budúcnosti zužitkovať na niečo väčšie, lepšie. Moje každodenné činnosti, ako napríklad umývanie si zubov, písanie perom či na počítači, večerné zapletanie vlasov, alebo aj umývanie riadu, sa zrazu stali zložitými. Prst ma bolel, kvôli náplasti som ho nemohla poriadne ohýbať a cit na brušku prsta bol otupený. Cítila som sa bezradne, pretože aktivity, ktoré som s inak zdravým ukazovákom a nepoškodeným nechtom predtým robila sa teraz stávali zložitými.

Boh je ako tento náš ukazovák na ruke, okrem toho, že nám podporuje správne fungovanie našich aktivít, ukazuje nám aj správny smer. Ak máme ukazovák zlomený, ubolený, alebo nám chýba – dochádza k nesprávnemu a zložitému fungovaniu. To je nás kontakt s Bohom. Kto ukazovák nemá napríklad od narodenia, tomu zrejme nechýba, no keby okúsil aké to je mať ho, tiež by pocítil radosť z robenia aktivít, ktoré mu uľahčí.