Prednedávnom sa mi zlomil necht na prste, konkrétne na ukazováku. Komu sa už niečo podobné stalo, isto vie, že to nie je zrovna príjemná a bezbolestná záležitosť. Prvá reakcia bola samozrejme ďakovanie - za všetky radosti, i ťažkosti – aj keď je to častokrát ťažké a možno nepochopiteľné, je dôležité myslieť na to, že i takáto banálna záležitosť sa dá v budúcnosti zužitkovať na niečo väčšie, lepšie. Moje každodenné činnosti, ako napríklad umývanie si zubov, písanie perom či na počítači, večerné zapletanie vlasov, alebo aj umývanie riadu, sa zrazu stali zložitými. Prst ma bolel, kvôli náplasti som ho nemohla poriadne ohýbať a cit na brušku prsta bol otupený. Cítila som sa bezradne, pretože aktivity, ktoré som s inak zdravým ukazovákom a nepoškodeným nechtom predtým robila sa teraz stávali zložitými.
Boh je ako tento náš ukazovák na ruke, okrem toho, že nám podporuje správne fungovanie našich aktivít, ukazuje nám aj správny smer. Ak máme ukazovák zlomený, ubolený, alebo nám chýba – dochádza k nesprávnemu a zložitému fungovaniu. To je nás kontakt s Bohom. Kto ukazovák nemá napríklad od narodenia, tomu zrejme nechýba, no keby okúsil aké to je mať ho, tiež by pocítil radosť z robenia aktivít, ktoré mu uľahčí.
