(Jn 1,1)

„Na počiatku bolo slovo..."

„Kto nepozná váhu slov, ten nemôže poznať ľudí."

Konfúcius

Úvodnú kratučkú vetu z Jánovho evanjelia osobne považujem za jednu z najdôležitejších a najhlbších myšlienok celej Biblie. Snáď je to preto, že to úzko súvisí s mojou filozofiou a pohľadom na človeka a život. Ja totiž verím, že začiatkom, základom a podstatou všetkého v živote človeka je slovo.

Mňam, sladké. Mňam, mäso. Mňam, mňam, mňam...
Pred niekoľkými dňami začali kresťania novú časť liturgického roka a teraz sa už pomaly chýli ku koncu. Týmto časovým úsekom je pôst. Toto obdobie sa vytrvalo opakuje každý rok. O čom teda vlastne je?
Verím, že pre každého, kto sa preň vedome rozhodol, znamená niečo iné. A každý sa naň môže pozerať inými očami. Sumárne však je o odriekaní.
Niekto sa zrieka dobrôt a telesných pôžitkov. Iní si odrieknu niečo, čo ich baví. Ďalší nájdu niečo pre seba špecifické, čoho sa chcú na čas vzdať a obetovať to.
Prečo to však vlastne robia? Každý urobil toto rozhodnutie zrejme z osobných dôvodov. Väčšina kresťanov, ktorí berú pôst vážne, túži duchovne sa pripraviť na nádherné obdobie liturgického roka, na sviatky Veľkej noci.
Pôst je teda pre nich prípravou. Ako keď sa niekto teší na oslavu a ide sa pred ňou poriadne okúpať a pekne vyobliekať. Presne tak účinkuje pôst na dušu.

Prijať či neprijať dedičstvo? Chodí po svete sám, osamelý, bez domova. Divočinou, nebezpečenstvom. Jeho život spočíva v putovaní po hraniciach mnohých krajín len preto, aby neboli ohrozené nepriateľmi. Bdie nad nimi ako otec nad svojimi deťmi. A predsa o ňom nik nevie. Nik netuší nič o jeho existencii. Je sám, osamelý. A predsa sa za jeho tvrdým a na prvý pohľad nepríjemným zovňajškom skrýva oveľša viac, ako môže okoloidúci či dokonca priateľ čakať. Jeho predkovia zlyhali. Svoju životnú úlohu nezvládli. A on teraz po mnohé desiatky rokov svojho života platí za chyby svojich predkov. Je to Chodec. No prichádza jeho čas. Prichádza s otázkou: Prijať či neprijať dedičstvo kráľov? Svoju rodovú líniu... Zaplatiť za chyby svojich otcov a v prípade úspešného absolvovania tejto skúšky sa stať najmocnejším kráľom. Z úkrytu svojho plášťa povstáva mocný a láskavý kráľ...

Takýto je príbeh Aragorna, kráľa Obnoveného Kráľovstva Gondoru a Arnoru, známeho ako Elessar, z trilógie Pána prsteňov od spisovateľa J.R.R. Tolkiena.

O svätom Štefanovi sa toho veľa nevieme. Máme úryvok zo skutkov apoštolov, kde sa len píše, aký je jeho záver života. Ale ako sa hovorí, nie je dôležitý začiatok, vždy je dôležitý záver. A záver Štefana bol taký, že zomrel ako mučeník. A sú tam také dva dôležité momenty, ktoré sme si asi mali prisvojiť. Po prvé: Štefan si stál za svojím názorom, nech sa deje čokoľvek, aj keď mu hrozila smrť. A po druhé, tých, čo majú odlišný názor, nepokladal za svojich nepriateľov.

Nedeľa sv. rodiny: toto nás trošku privádza k dôležitej myšlienke. Ježiš sa nenarodil do ideálneho sveta, to symbolizuje Betlehem, maštaľ, porodenie medzi zvieratami. Ale na druhej strane už od začiatku ho obklopovala láska, milujúci rodičia, ktorí pre neho obetovali všetko. A to je asi to dôležité aj pre nás. Domov, rodina, to nie je prepych, honosné sídlo. To je predovšetkým vzťah, to je porozumenie, vzájomná tolerancia. Život jedného pre druhého. Čiže láska. A láska neprichádza sama od sebe. O lásku sa treba snažiť. Za lásku treba veľakrát bojovať tak, ako aj teraz v tejto chvíli. Boj musíme zvádzať aj sami v sebe, vo svojom svedomí.

„V ňom bol život a život bol svetlom ľudí."

Jn 1,4

Hovorí sa, že ľudia si dokážu veci vážiť až vtedy, keď ich strácajú. Platí to takmer pri všetkom, ale dvojnásobne pri tých najdôležitejších skutočnostiach a hodnotách, ako je napr. zdravie, sloboda a dokonca častokrát aj blízky ľudia a priatelia. Nie ináč tomu je aj pri tej najzákladnejšej a najdôležitejšej veci, ktorej každý z nás je majiteľom – život.